Koľko-krát sme na nich stáli a stojíme zas a zas.

Vlak sa rúti na skupinu ľudí, svojou vinou stojacich v priamej dráhe vlaku a Ty máš možnosť prepnúť výhybku na vedľajšiu trať. Na tej však stojí dieťa, vo svojej malosti a múdrosti (hlúposti) jeho veku primeranej, sa beztrestne hrá na vodcu imaginárneho vlaku. Ty stojíš práve na tom osudovom kúsku sveta, kde leží výhybka života. Čo urobíš? Umyješ si ruky ako Pilát Pontský a necháš skupinu ľudí ich osudu, alebo vezmeš osud všetkých do vlastných rúk, budeš písať dejiny a zvolíš menšie zlo, čím vlastnou vinou zabiješ nevinné dieťa? Chceš byť velebený tými, čo prežijú, a čo ich milujú, ale zatracovaný tými, čo po zbytok života Ťa nenazvú inak ako vrahom?

Každý deň, každý moment, možno minútu či samotný zlomok sekundy, stojíme pred voľbou. Možno si ju neuvedomujeme a možno i áno. Možno o nej uvažujeme dobrovoľne, alebo sme nútení viac či menej násilne o nej uvažovať dlhodobo. Nevieme kam ísť a necháme sa oddať osudu, aby rozhodol za nás? Osud.

Čo je to osud? Nie je to len zbavovanie sa zodpovednosti za vlastné skutky?

Trochu filozofie na záver? Konzekvencionalizmus vs. Deontológia?

“Účel svätí prostriedky, ak existuje niečo, čo svätí účel.” 

Lev Trockij, 1963

Prvý impulz ku kúpe skútru prišiel vo Vietname. Voľnosť, nutnosť rýchlej prepravy, spôsob slobody v neslobode, príjemný závan protiprúdu na rozpálených cestách Saigonu, všadeprítomný zvuk klaksónu označujúci “pozor, idem” alebo “pozor, som tu aj ja”, no i štýl teenagerov a teenageriek prepravujúcich sa ráno do školy, či večer do obľúbeného klubu.

Druhý impulz bol pragmatickým vyhodnotením alternatív prepravy v jednom z európskych hlavných miest, kde skúter zvíťazil v konkurencii pohodlia firemného vozidla, rýchlej MHD i menej spoľahlivej MHD s arómou v škále od príjemnej až po nechutnú, primárne závislú od ročného obdobia a štruktúry prepravujúcich sa.

Vespa (osa) talianskej výroby, v štýle retro (oba menované parametre vplývajú na finálnu cenu), no hlavne pomer výkon/image/cena, rozhodli pre značku.

Sloboda v inom štýle

Nekonečno. Existuje? Vraj áno. (Možno však i nie).

Pokiaľ existuje, je to určite definitívna odpoveď? Čo je definitívne? Nevyjadruje termín “definitívny” konečno? Ak definitívne hovoríme, že nekonečno existuje, tak vlastne priznávame, že je to konečné. Pokiaľ tvrdíme, že nekonečno existuje, tak sa na jeho koniec nedostaneme fyzicky ani matematicky. A preto je možno “nekonečno konečné”. V takom prípade však len s neurčitosťou a teda “nedefinitívne” môžeme poznamenať, že nekonečno nedefinitívne existuje.

Ja radšej s určitou definitívnosťou hovorím – nekončeno 3 (∞3).

Prebúdzajúca sa príroda, nový život po zime – práve na jar. Poskytujúca radosť, úsmev a spríjemnenie nového dňa. To najkrajšie obdobie roka, pripomínajce nový začiatok.

A každý rok zas a zas.

Fascinujúce miesto na zemi, ktoré si v bedeckeroch či tuctových sprevodcoch zaslúži viac pozornosti ako mu je venované.

Veľkosť s malým “v” i veľkým “V” v jednom, a to vo viacerých ohľadoch i nadčasovo. V zmysle geografickom, s historickým kontextom i stále aktuálnou témou moci i bezmoci v láske a túžbe.

Verona – severné Taliansko – druhé najväčšie miesto na severe – ca 260.000 obyvateľov – status svetového dedičstva podľa UNESCO.

http://www.italyguides.it/en/veneto/verona

http://whc.unesco.org/en/list/797

OKOLO SVETA

Všetko plynie. A nevráti sa. Len v spomienkach modifikovaných časom, detailoch stratených na digitálnom zázname, vyblednutými farbami fotografie alebo ošúchanými rohmi suveníru alebo reprodukciou skresleného zvuku. Nevrátime však čas. Na chvíľu sa prenesieme tam, kde sme v danom okamihu prežili mrazenie na chrbte, pocit, ktorý sa už nezopakuje s tou intenzitou ako vtedy.

Po 3 rokoch (∞3) od udalosti, ktorá zmenila jeho život, a ktoré naplnil silou a energiou venovanou práci, ktorú mal nadovšetko rád a dosiahol rast a úspech, navždy zapísaných do análov, si uvedomil, že stratil niečo iné – radosť tých, ktorí v tom čase neboli s ním a radosť, ktorú mohol cítiť, keby on bol s nimi. 3 roky už nevráti. V onen deň výročia preto rezignoval, aby prvý deň toho štvrtého už nepremrhal.

Sloboda nespútaná reťazami. Doporučujem vyskúšať.

Kdesi na severo-západe Cypru, ešte v gréckej časti rozdeleného ostrova, neďaleko Afroditiných kúpeľov, ktoré sú lákadlom pre turistov vďaka bedekerom zrejme ovplyvnených marketingom turistickej lobby, no v realite pomerne veľkým sklamaním z reality, leží skutočné bohatstvo prírody, tvoriace seba a okolie po dlhé desaťročia. Pragmaticky vzaté – ide čisto o náhodu a nie úmysel – poďme ho pomenovať Symbol a popíšme ho každý za seba tak, ako to cítime/vidíme/vnímame.

Môj popis tvoria 3 slová – “Viac ako Prežiť”. To, čo za nimi rozumiem, vidiac tak reálny obraz energie na okraji útesu deliaceho takmer vyprahnutú zem a nekonečné (∞3) more ako i abstraktne cítiac zvlášny pocit tajomného posolstva nemého svedka svojho osudu, nechávam na posúdenie samotného čitateľa.