---

Koľko-krát sme na nich stáli a stojíme zas a zas.

---

Vlak sa rúti na skupinu ľudí, svojou vinou stojacich v priamej dráhe vlaku a Ty máš možnosť prepnúť výhybku na vedľajšiu trať. Na tej však stojí dieťa, vo svojej malosti a múdrosti (hlúposti) jeho veku primeranej, sa beztrestne hrá na vodcu imaginárneho vlaku. Ty stojíš práve na tom osudovom kúsku sveta, kde leží výhybka života. Čo urobíš? Umyješ si ruky ako Pilát Pontský a necháš skupinu ľudí ich osudu, alebo vezmeš osud všetkých do vlastných rúk, budeš písať dejiny a zvolíš menšie zlo, čím vlastnou vinou zabiješ nevinné dieťa? Chceš byť velebený tými, čo prežijú, a čo ich milujú, ale zatracovaný tými, čo po zbytok života Ťa nenazvú inak ako vrahom?

Každý deň, každý moment, možno minútu či samotný zlomok sekundy, stojíme pred voľbou. Možno si ju neuvedomujeme a možno i áno. Možno o nej uvažujeme dobrovoľne, alebo sme nútení viac či menej násilne o nej uvažovať dlhodobo. Nevieme kam ísť a necháme sa oddať osudu, aby rozhodol za nás? Osud.

Čo je to osud? Nie je to len zbavovanie sa zodpovednosti za vlastné skutky?

---

Trochu filozofie na záver? Konzekvencionalizmus vs. Deontológia?

“Účel svätí prostriedky, ak existuje niečo, čo svätí účel.” 

Lev Trockij, 1963

---