Kedy je ten správny čas odísť? Kedy príde moment, ktorý znamená opustiť to či toho, čo máte radi a vydať sa inam?
Je to otázka, ktorá sa ponúka v rôznych oblastiach bežného života i výnimočných chvíľach, ktoré prežívame a viac či menej si ich a ich následky uvedomujeme. Pritom sa môžu dotýkať důležitých otázok práce a súkromia ale i úplne krajných tém, akými je napríklad život či smrť.
Niekoľko mesiacov som premýšľal o otázke, či sa vzdať toho, čo mám rád, čo ma napĺňa, v čom som úspešný, čo som vybudoval a čo mi pomáha hromadiť statky, vďaka ktorým je život jednoduchý a prakticky takmer bezproblémový. Žil som tento život, v minulosti môj sen, no zároveň som nedokázal naplniť svoju predstavu o šťastí, keďže som nebol v stave permanentne prestať zanedbávať svoje súkromie a svoje okolie. Nebudem na tomto mieste rozvádzať, že som nedokázal nájsť „ten správny balans medzi prácou a súkromím“, pretože tieto pseudo psychologické analýzy nie sú správnym ponímaním situácie, keďže patria k treťotriednym alias základným učebnicovým modelpvým situáciám popisu stavu jedincov, ktorí nezvládajú sami vziať život do vlstných rúk a urobiť krok správnym smerom. O balanse to naozaj nie je. Možno ani o naprogramovaní sa.
Naspäť k téme – rozhodnutie vzdať sa tohoto luxusu a zamerať sa na to, čo v skutočnosti vytvára hodnoty hodné života, za ktoré nemožno očakávať materiálne statky, ale pokoj v mysli a duši a naplnenie podstaty bytia, nie je jednoduché, no zároveň je jednoduchšie ako zložité. Nie je to len o mikro momente elementárneho vyslovenia „nie“ minulosti alebo “áno“ budúcnosti, ale o podstate samej, vzatí života do vlastných rúk (zámerne nehovorím o osude, keďže zastávam názor, že „podriadenie sa osudu“ je len malomyseľný prejav alibistického vzdania sa zodpovednosti za vlastné činy, resp. ide o prijatie zcela úmyselného stavu, ktorý nám vsúvajú spoločenstvá (náboženstvá?) s primárnym poslaním manipulácie davov) a vykonaniu rozhodnutia, ktoré znamená zmenu.
Toto rozhodnutie som urobil pred pár týždňami. Zložité a jednoduché v jednom. Rozpačité a samozrejmé v druhom a pritom stále v tom istom. A môžem pokračovať popisom ako napríkad nepochopiteĺné pre jedných a vysoko oceniteľné druhými, a tak podobne. Rezignoval som na pracovnú pozíciu, status, pravidelný výnimočný príjem, vrchol Maslowovej pyramídy a začal doháňať to, čo neprináša žiadne materiálne statky, ale hľadí na tú istú pyramídu z naprosto iného uhlu a pritom dosahuje jej vrchol úplne inak. A jednoducho
08.07. 2016, v deň tretích narodenín môjho syna
CascaraCafe.sk 
Pridaj komentár