2 KONTINENTY – 1 KRAJINA – PREPOJENIE 2 SVETOV – 1 KANÁL – 1 PRETEKY – 1 SLOVÁK – 427

Skutočný a uveriteľný zážitok. Vytrvalosť, sila, energia, adrenalín, mrazenie tela, vyčerpanosť, no i eufória. Po prehýrenej sobotnej bujarej noci s asi len 3-hodinovým spánkom na štarte ešte stále temná noc južného kontinentu pri svite mesiaca vysoko nad hlavou a búrkou kilometre vzdialenou, no svojou silou osvetľujúcou i blízke nebo a v cieli na severe už horúce prebúdzajúce sa ráno s pachom rýb z blízkeho prístavu a rybármi, pre ktorých je tento deň len bežný pracovný, bez akéhokoľvek povšimnutia jeho atraktívnosti vnímanou tými, pre ktorých je v tento rok nenahraditeľne výnimočný, či už s vytúženým časom a umiestnením, alebo “len” príjemným spestrením športovej aktivity bez ambícií na akékoľvek víťazstvo.

Trať od vojenskej základne v Mirador de Las Américas z miernej roviny k hlavnej tepne spájajúcej juh a sever sveta (tak ako i Pacifik a Atlantik) slávnou Carrera Panamericana plynule nadväzujúcou na most Puente de Las Américas ponad samotný prieplav s najvyšším bod behu, kde sily po prvýkrát dochádzajú, no hneď s oddychovým zrýchleným tempom dobiehajúcim dočasne znížené priemerné tempo zostupujúc na Cinta Costera, ktorá je výnimočne uzavretá pre túto výnimočnú športovú udalosť, vďaka ktorej je možné si vychutnať atmosféru blížiaceho sa nedeľného rána v kombinácii s pohľadom na siluetu mesta postupne, no napriek tomu rýchlo, odkrývanú vychádzajúcim žeravým slnkom, až do cieľa v mieste, kde sa spája historické mesto s Avenidou Balboa, každodenným symbolom skorého ranného behu alebo joggingu a poobedného relaxu, prechádzok, výkonov podvečerných atlétov tak individuálneho športu ako i teamových hier všetkých vekových a bez hanby aj hmotnostných kategórii.

Pred cieľom za hlasnej asistencie čakajúcich a prizerajúcich povzbudzujúcich divákov bez ohľadu na to kto, odkiaľ a prečo a v cieli typické “De donde?” ilustrujúce silnú účasť z celého sveta, kde národnosť či miesto pobytu nehrá absolútne žiadnu rolu, no je len jednoduchým prejavom záujmu a atraktívnosti celého eventu, ktorý spája tak neživé ako i živé, a to nielen v tento, no i minulé a snáď i budúce športové roky.

---

… je to, čo nás mentálne či momentálne, no i perspektívne povzbudzuje a drží pozitívnymi. Bez nich by sme žili svet bez motivácie, aktivity, chute a radosti, a teda taký, ktorý z nás robí nemysliace stroje a chodiace a pracujúce mŕtvoly. Otázkou je, či je to úmysel…. urobiť z nás stroje alebo roboty mysliace alebo programované len v hraniciach vymedzených programom či na objednávku (NWO) overloardov, pre ktorých je dôležitý, či primárne dôležitý vlastný prospech, nech už je definovaný ako finančný prospech, prestíž, potreba vládnuť či ovládať alebo iba prízemná, no okolitou spoločnosťou uznávaná úchylná potreba ublížiť .

To, čo nás drží pri zmysloch, je mentálne povzbudenie, ktoré je nezávislé na okolnostiach a ktoré nám zabráni myslieť na negatívne vplyvy okolia, vplyvy platených korporátnych médii, všadeprítomnej tzv. nezávislej a nepodmienenej realite prepletenej “objektívnou”, no hlavne platenou reklamou, ktorej “zaručene ide o naše blaho”, hoci jej o prospech adresáta nejde, nešlo a ani nepôjde.

---

Na tomto mieste nájdete zaujímavé a závažné informácie o tom, ako je na Slovensku jednoduché rozbiť a zničiť vzťah dieťaťa a otca. Oboznámite sa s tým, aké je jednoduché pripraviť dieťa o otca a otca o dieťa. Nájdete tu inšpiráciu ako postupovať voči úradom, štátnym inštitúciám, sociálnej kuratele, škole, ktorú navštevuje vaše dieťa, súdom, súdnemu znalcovi a polícii.

Spoznáte postupy úradov a orgánov, ktoré rozhodujú o vašom dieťati a o vás. Zistíte, kto rozhoduje o vašom dieťati, a to bez toho, aby sa o dieťa a jeho názor ktokoľvek, okrem vás, zaujímal.

To všetko, v anonymizovanej podobe… a to len v záujme dieťaťa. Nie v záujme matky, ani iných strán, ktoré chcú zo zreteľných dôvodov zostať v anonymite. Ich záujmy nie sú v súlade so záujmami dieťaťa, Ústavou SR, Európskym dohovorom o právach dieťata, logikou, slušnosťou, morálkou a podobne. Rozsah informácii však bude do budúcna závisieť len a len od dodržiavania zákonov a od toho, ako budú platnú právnu úpravu rešpektovať a napĺňať jednotlivé zainteresované strany.

---

Matky tu nájdu inšpiráciu, aké špinavosti urobiť preto, aby získali dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti.

Otcovia tu nájdu cenné rady, ako sa brániť voči arogancii matiek, beztrestnému obviňovaniu z ich strany za asistencie orgánov štátnej moci, ignorovaniu dieťaťa zo strany sociálky, zaujatosti súdnych znalkýň a klinických psychologičiek, no hlavne ako ubrániť deti pred tým, aby sa z nich stali deti manipulované a psychicky ničené ambicióznymi matkami, ktoré si z detí robia prostriedok zvyšovania vlastného ega a dosahovania zaručenia vlastného životného nadštandardu, čo sa za posledné roky stalo národným športom a vecou prestíže mnohých matiek.

---

Podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná. Pokiaľ sa ktokoľvek pokúsi sám seba stotožniť s informáciami tu uvedenými, pôjde o jeho vlastnú interpretáciu nezávislú od môjej vôle. Cieľom nie je nikoho a nijakým spôsobom poškodiť, alebo ublížiť. Linky sú skutočné. Fotografie pod nimi sú ilustračné.

---

Obrovská masa vody – znie to abstraktne a nie presne, no to je to prvé, čo preblesne hlavou a je úplne jedno, či ide o objem, hmotu, masu, more vody, či akokoľvek inak túto nekonečnú nádheru nazveme. Bez akýchkoľvek snáh o filozofické, politické, či environmentálne aktivity, oceán patrí v prvom rade morským tvorom, prírode pod vodou, a tým, ktorí oceán dokážu rešpektovať, vážiť si ho a milovať.

---

---

“No sé qué es la realidad. Lo que veo puede ser tan real como místico. Pero lo que veo es más que único.”

Aká je pravda a aká je skutočnosť? Je to, čo vidíme, skutočné? Veríme tomu, čo vidíme? Veríme tomu, čo počujeme, alebo selektívne preberáme, filtrujeme, spracúvame a vytvárame si vlastný svet? Neplatí to len o zraku a sluchu, ale o akýchkoľvek zmysloch. Cítime, zápajame ich, vnímame lúče, vlny, stopy pachu, teplo, vlhko, strach či vzrušenie. Spracúvame, anylyzujeme, vyhodnocujeme, no porozumieme? A keď porozumieme, znamená to, že je to pravdivé, alebo je jedinou istotou len to, že je to prítomné?

A znamená prítomnosť i skutočnosť?

Vidíme skutočnosť? Alebo vidíme len prítomnosť? Je to, čo je prítomné naozaj skutočné? Vidíme, čo chceme vidieť? Alebo vidíme, čo druhí chcú, aby sme videli? Tak, ako slnko klame pri pohľade z okna teplého bytu v mrazivý deň bez snehu, tak nás to isté slnko zradí akonáhle nás mráz na lícach prebudí pri nízkej decembrovej teplote. A pritom ani slnko ani mráz nie sú práve tí, čo nás z hĺbky svojej neorganickej povahy nemôžu ani podviesť ani mystifikovať. Človek, či zviera však má prirodzenú, vac či menej rozvinutú schopnosť meniť úroveň rozpoznania skutočnosti a prítomnosti. Dôvod? Strach. Moc. Túžba ovládať. Potreba zaujať. Komplexy z nezáujmu o skutočnosť. Nevedomosť druhých. Dominancia. Majetok. A tak podobne.

---

Mystický. Nádherný. Vzdialený. Privrátený. (Ne)navštívený. Nepreskúmaný. Chladný i horúci. (Ne)obývaný. Nikomu nepatriaci. Nenárokovateľný. Neohrozený. Nikdy nie rovnaký. Temný. Piesok svetlo-odrážajúci. Plazmatický.

Pozeráme sa na veci len svojou optikou alebo i očami tých druhých?

---

Každý človek je iný. Nemôžeme spracovať všetci všetko rovnako. Dokonca ani prítomnosť nevnímame rovnako. Pozeráme sa na rovnakú vec, nepopierateľne prítomnú a jedinečnú, no nevidíme ju rovnako. O tom viac tu. A to isté vieme aplikovať na sluch. A na spracovanie vo vlastnom tele. Nielenže spracujeme sluchové vnemy rozdielne, no výsledok nemusí znamenať, že i vysielateľ myslel na to isté. A vraciame sa k tomu, že to, čo myslel vysielateľ nemusí mať nič spoločné so skutočnosťou, alebo ju vedome neprezuentoval ako pravdivú, alebo úplne pravdivú.

Hľadíme na svet dieťaťa z úrovne očí svojich alebo z úrovne očí dieťaťa?

Koľkokrát sme sa pristihli, že veci vysvetľujeme svojim pohľadom a nie s ohľadom na rozumové schopnosti alebo skúsenosti, či kapacitu druhých? Koľkokrát sme sa pristihli pri tom, že sa dospelý rozpráva s dieťaťom ako so seberovným, odhliadnuc od situácií, keď sa účelovo či podvedome prispôsobujeme dieťaťu a znižujeme sa na jeho úroveň? No ak vážne veci vysvetľujeme optikou dospelého a nepozrieme sa na ne očami dieťaťa, neuspejeme s dobrovoľným súhlasom. Jednoduchou skúsenosťou je prežiť deň, či viac, vo výške dieťaťa. Nedostaneme sa do jeho mysle, no do jeho očí. A objavíme svoje chyby, nedostatky, zlyhania.

---

---

“Disfruta de la comida tradicional de muchos rincones de Europa…”

“Si crees que sabes lo que es la pizza olvídalo si no has comido una en Italia.”

Pôžitky. Zmysly. Tradícia. Chute. Snúbenie.

Neodmysliteľná súčasť života, sveta, rána i večera. Kuchyňa domáca i typická pre iné kúty sveta. Zvlášť tá cudzia je dobrá hlavne najmä, kde je doma. Jej napodobenie mimo originálneho sveta je len bezcenný odvar, ktorý nie je hodný viac ako nechutné gesto zdvorilostného prejavu súcitu nehodného ani tretiny ceny na účte.

“Ak pizza, tak v Catanii. Ak pho, tak v Hanoi. Ak patacon, tak jedine v Paname. Gyros na Kréte a Zagorka len v Burgase. Halušky zásadne len na Slovensku. A tak podobne.“

Komerciou a sponzoringom podladené, zaručene pravé recepty v style-food, life-style či latest-fashion magazínoch (ktoré už 1 sezónu v závese za priemerom viac vyspelých krajín Európy a celé dve sezóny za svetom ležiacim tak za atlantikom na západ ako i ďalej cez pacifik naspäť na východ, ktorej “naše trendy” kulinárske ako i módne nesiahajú a nebudú siahať na päty s vysokou pravdepodobnosťou ani v budúcnosti) pre zakomplexované, po obdive a uznaní túžiace, domnievajúce sa, že sú trendy, ako trápne napodobeniny toho, čo bolo, je a bude vždy skryté v remesle domácich kuchýň, s viac ako úprimnou pohostinnosťou a láskou, ktorej u nás nikto nemôže porozumieť a ktorej filozofii sa nikdy tu doma nedotkneme ani len zďaleka. Tak v kuchyni, filozofii ako i móde. Istá česť však i domácej regionálnej kuchyni, akákoľvek v porovnaní s gastronómiou sveta je.

---

---