2 roky od posledných pretekov. 1,5 roka od posledného “pandémiou” podmieneného behu na páse. 3 mesiace od trojnásobnej zlomeniny priehlavku.

Virtuálne preteky, na vzdialenosť žiaľ len 10 km namiesto plánovaného polmaratónu.

Beh odbehnutý ďaleko za vlastným štandardom a za iných okolností očakávaným výkonom, no bez bolestí, bez zranení, pri menej ako ideálnych podmienkach. S pocitom spokojnosti, úľavy, potešenia z nezraniteľnosti a potvrdenia úspešnej liečby, no i s pocitom, že telo stále potvrdilo svoju formu napriek absencii prípravy alebo minimálnej podpory kondície.

Vtipne a zároveň smutne, avšak voči sebe i so sebakritickým priznaním a logicky možno i nezodpovedne, výsledok jednoznačne objektívne neuznaný medzinárodným organizátorom a certifikačnou komisiou, nakoľko chybou bežca, istého svojim konaním, no vďaka bezstarostnému vnímaniu nízkej priority v porovnaní s prioritami a hodnotami bežného dňa, dosiahnutý mylne v iný deň, ako bol ten stanovený. Zvlášť v situácii, keď event bol predurčený v závislosti na počte bežcov na zápis do knihy rekordov vo vopred stanovený termín a nie ako aktuálne moderné bežné behy s trojdňovým časovým rámcom.

Bez akejkoľvek sebaľútosti z vlastného organizačného zlyhania verdikt prijatý bez najmenšieho hnevu, no naopak so stoickým chladom a prijateľnou mierou výčitky, prijatý s pokorou a humorom.

Avšak ničím neodradený podniknúť tú istú poliečebnú tortúru s vedomím možných následkov, no vnútornou silou pôvodne neplánovane potvrdiť svoj výkon, pripravenosť a silu tak vnútornú ako i fyzickú, beh zopakovaný v ďalší deň, v časovom rámci stanovenom pravidlami a s výsledkom bez mihnutia oka uznaným do menej ako sekundy po uploade výsledku behu po jeho ukončení.

Pretože vnútorná sila prevýši tú fyzickú a nič nezastaví snahu o potvrdenie svojich síl, kapacity, úsilia i mentálneho nastavenia.

“Výsledkom je výsledok.” Lepší a drajvovaný pôvodným zlyhaním. Posilnený vlastným neúspechom, ktorý by bol za iných okolností (hoci s navlas rovnakým výsledkom) vnímaný ako neupierateľný úspech.

A presne o tom je vnútorný motív. Za žiadnych okolností sa nezvdať a bojovať. Vytrvať. Neúspech vnímať ako odrazový mostík pre ďalší krok – či už ďalší neúspech, alebo vytúžený úspech. Nevzdať sa, prekročiť tieň, ovládnuť svoj limit, zdolať novú métu a nikomu a ničomu nedovoliť podlomiť samého seba. Biť sa o svoj cieľ a biť sa s prekážkami. Či už v podobe hlúpej chyby v termíne behu, alebo v podobe nezmyslov prinášaných spoločnosťou, či hlúposti, egoizme alebo arogancii ľudí, ktorí vás chcú zničiť v prospech vlastných nelogických cieľov, túžob a egoistických a ekonomických snáh využiť vás vo svoj prospech, ponížiť vás a bezstarostne žiť na váš úkor. A to je jednoznačný a jediný odkaz všetkým tým, od súkromných kontaktov cez spoločenské kontakty, políciu, prokuratúru, až po orgány štátnej, výkonnej a súdnej moci, ktorí sa oprávnene našli alebo môžu nájsť v predchádzajúcom posolstve. Nič nezastaví moju snahu, vôľu, chuť, oprávnený záujem, boj o spravodlivý proces, prekonanie vlastných limitov a boj o dodržiavanie práva a rešpektovanie zájmov dieťaťa.

Iba strela. Ktorá ako jediná môže byť rýchlejšia a údernejšia a ktorá ma môže zastaviť.

---

Náš prvý spoločný beh a náš ďalší športový úspech. Nová skúsenosť hnaná od cieľavedomosti vrámci športových cieľov, cez túžbu po uznaní a odlíšení medzi detskými kamarátmi, až po vysnívanú účastnícku medailu potvrdzujúcu samotný úspech a možno i nový začiatok.

Úspech a skúsenosť, ktoré sú jedinečné a neopakovateľné, pretože sú prvé. A to, čo je prvé, sa už nezopakuje a navždy zotrvá v pamäti ako spomienka krásna a príjemná, či vnímaná viac ako dlhá a únavná, no navždy jedninečná a unikátna.

Zadosťučinením nie je len ďalšia medaila do zbierky na výstavke, no i bezodkladná registrácia na ďalšie preteky a na sériu pretekov, ktoré budujú nový návyk, koníček, cieľ a prirodzene očakávané vnímanie druhými ako i sebavnímanie malej duše dieťaťa, ktorému stačí tak málo – uznanie a ocenenie svojej snahy, ktorá je iná ako tuctová, ktorej sa jej dostáva vrámci školy v podobe známok, alebo inej bezduchej motivácii či pochvale, s ktorou sa stretáva vrámci najbližšieho okolia.

I takto, opäť, blahoželám svojmu synčekovi za úspech, ktorý dosiahol tým, že sa ako najmladší zaradil medzi tri najúspešnejšie deti vrámci celých pretekov.

---