Ďalšia méta prekonaná

Už bolo vyslovené. Pokiaľ niekto chce, vie odhadnúť svoje sily, má cieľ, odhodlanosť a motiváciu poraziť lenivosť, rezignáciu a konkurenciu, nič ho nezastaví.

A je to tu.

Prvý polmaratón.

Okrem logicky a bez diskusie očakávaného objektívneho cieľa 100 metrov nad 21 km i subjektívny cieľ, ktorý z nedostatku skúseností, no viac z matematického ako pragmatického dôvodu neodhadnutého časového cieľa do 02:00:00 (hh:mm:ss).

V cieli s časom o 13 minút dlhším, no zároveň s 13 minút dlhšie trvajúcou skúsenosťou. Bez výčitiek a s pravdivým priznaním upraviť cieľ na priebežnej méte 16 km niekde okolo času 01:30:00 na novo stanovený čas 21 km za 02:15:00 hod. A ten sa i naplnil, hoci bol tým druhým, upraveným, a teda reálnejším. Ide o šport. Len o šport.

Nejde o život, ani o zdravie, ani o nenaplnenú spravodlivosť pre dieťa. V podstate nejde o nič. Vôbec nič.

Ohliadnúc sa späť, a bez akejkoľvek snahy či najmenšieho dôvodu o sebaospravedlnenie (keďže k nemu nie je najmenší dôvod ani pred sebou ani pred inými), na imaginárnej časovej osi od bodu (ne)hybnosti 0 km v čase 0, do bodu 21,1 km v časovom bode 4 mesiace od 3-násobnej fraktúry priehlavku. A bez inak potrebného tréningu.

17.06. – úraz

18.06. – sádra

04.09. – preteky 5 km

18.09. – tréning 10 km

19.09. – preteky 10 km

26.09. – preteky 10 km

10.10. – tréning 6 km

15.10. – preteky polmaratón

Ďalšia méta prekonaná. Zrejme na dosť dlhú dobu. Nová méta, niekde medzi pol a celými 42 kilometrami zatiaľ nestanovená parametrami – kde, kedy, ako, ako dôležito a s akým úsilím.


A ideme/bežíme ďalej

Seoul Bongeunsa Run. Prečo sa nepripojiť, keď je tréning v pláne a po celom svete sa nadšenci behu pripojili k prestížnemu behu, tentokrát v Ázii, v Južnej Kórei.

Ďalší zo série behov na vzdialenosť, zatiaľ len, 10 km. No s posunom v čase, kadencii a v motivácii na ďalší výkon – plánovaný na blízke obdobie a s dvojnásobnou dĺžkou. Pred úrazom pripravený v kľude zvládnuť 16 km, no vďaka vlastnej neopatrnosti teraz s novým začiatkom a postupným progresom.

A okrem iného – dieťatku sa medaila náramne páči. Tak prečo nie. Dôvera v úspech od vlastného syna je najlepšou motiváciou. Inej, dôležitej niet.

A bez ohľadu na účastnícku medailu či bezcenný certifikát – strednodobý cieľ – polmaratón, sa neodvratiteľne blíži.


Blogujte na WordPress.com.

Up ↑