Už bolo vyslovené. Pokiaľ niekto chce, vie odhadnúť svoje sily, má cieľ, odhodlanosť a motiváciu poraziť lenivosť, rezignáciu a konkurenciu, nič ho nezastaví.
A je to tu.
Prvý polmaratón.
Okrem logicky a bez diskusie očakávaného objektívneho cieľa 100 metrov nad 21 km i subjektívny cieľ, ktorý z nedostatku skúseností, no viac z matematického ako pragmatického dôvodu neodhadnutého časového cieľa do 02:00:00 (hh:mm:ss).
V cieli s časom o 13 minút dlhším, no zároveň s 13 minút dlhšie trvajúcou skúsenosťou. Bez výčitiek a s pravdivým priznaním upraviť cieľ na priebežnej méte 16 km niekde okolo času 01:30:00 na novo stanovený čas 21 km za 02:15:00 hod. A ten sa i naplnil, hoci bol tým druhým, upraveným, a teda reálnejším. Ide o šport. Len o šport.
Nejde o život, ani o zdravie, ani o nenaplnenú spravodlivosť pre dieťa. V podstate nejde o nič. Vôbec nič.
Ohliadnúc sa späť, a bez akejkoľvek snahy či najmenšieho dôvodu o sebaospravedlnenie (keďže k nemu nie je najmenší dôvod ani pred sebou ani pred inými), na imaginárnej časovej osi od bodu (ne)hybnosti 0 km v čase 0, do bodu 21,1 km v časovom bode 4 mesiace od 3-násobnej fraktúry priehlavku. A bez inak potrebného tréningu.
17.06. – úraz
18.06. – sádra
04.09. – preteky 5 km
18.09. – tréning 10 km
19.09. – preteky 10 km
26.09. – preteky 10 km
10.10. – tréning 6 km
15.10. – preteky polmaratón
Ďalšia méta prekonaná. Zrejme na dosť dlhú dobu. Nová méta, niekde medzi pol a celými 42 kilometrami zatiaľ nestanovená parametrami – kde, kedy, ako, ako dôležito a s akým úsilím.






Pridaj komentár