Prichádzajúci čas Vianoc. Pre mnohých čas odpúšťania. Čas darčekov, darov a finačnej pomoci. Pre mnoho ľudí, inštitúcii, organizácii a nadácii hlavný zdroj príjmov. V správnom čase štedrosti, hojnosti a často i nekontrolovaných pozitívnych emócii.

Týždenne doručených niekoľko žiadostí o podporu. Zvýšený nápor na sociálne siete a reklamný priestor v masových médiách. Print všade okolo nás.

Deti. Onkológia. Kardiocentrum. Detské domovy. Pastelky.

Správna vec. Správna? Správna rozhodne v situácii, keď je podpora zo strany štátu, zdravotných poisťovní a pacientov nedostatočná. Bolo by krásne, pokiaľ by alternatívna forma nebola nutná. Ale je.

Ako však reagovať keď… “Podporiť druhých znamená okrádať vlastných.”, a tiež “Dať iným, hoci chorým a odkázaným deťom, znamená okradnúť vlastné dieťa.” Aspoň podľa tých, ktorý si nárokujú tie isté fondy pre seba. Na to zneužívajú vlastné deti, inak žijúce v hojnosti a spokojnosti a s finačnou podporou a ekonomickým zaistením od otcov od ich narodenia.

No ak ide o to, ako rozbiť krásny vzťah otca a dieťaťa a pokiaľ ide o ekonomické zaistenie maminky, tak morálne zásady a inak image chápajúcej a podporujúcej matky ide do ústrania a v rebríčku priorít a hodnôt na samé dno.

Týmto sa opäť, už ďalší rok ospravedlňujem inštitúciám:

Nadácia detského kardiocentra

Onkologický ústav svätej Alžbety

Národný onkologický ústav

Kvapka nádeje

Krištáľové krídlo

a všetkým ostatným, ktorí boli a stále sú na zozname,

že im opäť už po štvrtýkrát neprispejem na potrebný účel. A to preto, že mi bolo opakovane vyčítané priamo matkou dieťaťa i nepriamo nemenovanými úradmi, že choré detičky nemajú prednosť pred mojim zdravým dieťaťom, ktoré som vždy a do sýtosti zaisťoval po všetkých stránkach a ktoré žilo, žije a bude naďalej žiť v hojnosti a plnom zdraví.

Všetci sme si rovní. No niektorí sú rovnejší.

---