(Príbeh podľa skutočnej udalosti – podľa rozprávania dieťaťa, ktorému je možné veriť viac ako komukoľvek inému na svete. Podľa obsahu rozprávania je však príbeh zároveň mysteriózny, pokiaľ nie je možné použiť priam pojem manipulatívny až lživo podkreslený, a to v momentoch, práve tých, keď v príbehu matka dieťaťa popisuje dieťaťu to, čo sa údajne udialo. Logicky a racionálne zmýšľajúci čitateľ tohto blogu pochopí. Psychiater a klinický psychológ sa zamyslí. Od úradov, ktoré aktuálne premýšľajú a rozhodujú, nečakám ani len zamyslenie a už vôbec nie zohľadnenie… Nie je to v ich silách, vzorcoch správania, zaužívanej súdnej praxi, celospoločenskej objednávke a ani v riskovaní spočívajúcom v individuálnom sa vymedzení z toho, čomu i sami neveria.)
Hlavné postavy: dieťatko, matka, škrečok, Mikuláš
Vedľajšie postavy: nikto
Dieťatko malo doma škrečka.
Dieťatko malo doma škrečka. To malé, milé, jemne chlpaté zvieratko. Milovalo ho. Jeho smiešne správanie, neskutočne rýchle behanie a útulný a absolútne úžasný a mojkací plyšový vzhľad. Pozorovalo ho, tešilo sa z neho a tešilo sa na neho. Rado sa nim všade a aktívne pochválilo. Keďže žilo s maminkou samo (maminka sa tak pred pár rokmi rozhodla, no o tom nie tu, ani týmto spôsobom), bolo jeho súčasťou a dotvorením jeho života, ako náhrada straty otca prostredníctvom domáceho miláčika (podľa maminkinej stratégie postupného odlúčenia dieťaťa a otca – viac TU).
Vráťme sa späť…
Dieťatko malo doma škrečka. Milovalo ho… Tešilo sa z neho. Potom prišiel Mikuláš. Šiesty december roku x-1. Deň, ktorému malé dieťa a milujúci rodič dáva význam, aký je jedným z tých mála jedinečných, na ktorý sa tešíme v každom roku vždy a všetci, dospelí či maloletí.
No škrečok to tak nevnímal.
Bolo mu to jedno. Mikuláš/NeMikuláš.Toho dňa a roku x-1 náhle zmizol.
Ďalej sa dočítate na linku/obrázku nižšie:
Ďalšie zaujímavé príbehy, rozum skúšajúce, ekonomicky podtrhujúce, či iba mimoplanetárne nájdete tu:
CascaraCafe.sk 
Pridaj komentár