Normálny

NORMÁLNY. Kto alebo čo je normálny/-ne?

Význam:

zvyčajný, bežný, obyčajný, obvyklý, pravidelný, priemerný človek

duševne zdravý;

neodlišujúci sa od priemeru, v súlade so zvyklosťami a predpismi, nevybočujúci z obvyklej miery alebo stavu; prirodzený;

zodpovedajúci/predstavujúci normu;

Podľa ďalšieho výkladu:

Štatistické poňatie – Súlad jedinca alebo skupiny s väčšinou. Vymedzenie normality je závislé na početnosti alebo intenzite posudzovaných prejavov. Využíva sa predovšetkým, keď je možné spoločenský jav kvantifikovať.

Sociokultúrne poňatie – Hodnotenie firmy je sociokultúrne podmienené. Za normálne býva považované to, čo je v danej spoločnosti a kultúre obvyklé. Môže dochádzať ku stereotypným postojom a javom, s ktorými nemá daná spoločnosť skúsenosť.

Preložené do ľudskej reči, vzťahujúc na definíciu normálneho človeka:

Kto je normálny? Ten, kto žije podľa uznaných pravidiel, kto koná spôsobom stanoveným smernicami, pravidlami, zákonom.

Normálny je ten, kto sa správa tak, ako sa správa v rovnakých situáciách a na rovnakom mieste väčšina.

VÄČŠINA. Čo je to väčšina?

väčšina -y (ž. rod): väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získaťvo voľbách v., …

Matematicky vyjadrené – viac ako 50%

Z tohto pohľadu, v konkrétnom prípade, na konkrétnom územne vymedzenom mieste, presne popísaným spôsobom, v situácii pretrvávajúcej neskutočných (hoci – paradoxne jazykovedne synonymicky reálnych) 7 rokov, kde otec bojuje o práva dieťaťa a o svoje otcovské práva proti egoistickej a ekonomicky ambicióznej matke, proti systému, založenom na archaickom vnímaní role otca a matky z minulého tisícročia, proti súdnej praxi založenej na ceste ľahšieho odporu, obvyklým, resp. skostnatelým spôsobom vymykajúcim sa zo zaužívaných trendov vyspelejších štátov a ignorujúcich predošlé judikáty Najvyšších či Ústavných súdov tak na Slovensku ako i vrámci EU.

Takýto otec nie je normálny. Za normálneho otca nie je považovaný taký otec, ktorý svojim konaním a výrazne obmedzenou úrovňou a schopnosťou prispôsobiť sa predsudkom a škodlivým pozostatkom spoločensky adaptovaných súdnych rozhodnutí a preferencií úradov a kolíznych opatrovníkov, ktoré vytvárajú podklad pre strojové rozhodnutia a odporúčania ďalších generácií sudcov a sociálnych pracovníkov (resp. sudkýň a kolíznych opatrovníčiek, keďže tie genderovo tvoria viac ako 90% na bežných prvostupňových súdoch a na všetkých úradoch) ide proti týmto rozhodnutiam a ich konaniu.

Za normálneho otca nie je považovaný ten, ktorý bojuje o svoje dieťa, ktorý nepodlieha iracionálnemu vydieraniu matiek, ich nekončenému psychickému tlaku a bezhraničnej manipulácii založenej na primitívnej argumentácii v zmysle predstieranej snahy o zabezpečenie dobra pre dieťa, ktoré podľa ich teórie spočíva v nepreukázateľnej a ničím nepodloženej stabilite, ktorú mu “môže poskytnúť ona – jedine ona – matka”, alebo bezduchá a neobjektívna, manipulatívne citovo populárna, no s obľubou používaná fráza “dieťa musí byť s matkou”.

Hrdo prehlasujem, že nie som normálny otec. Pretože vybočujem zo zaužívaných pravidiel a praxe, odmietam stupiditu, ktorou sa historicky a v rozpore so zdravým úsudkom už dávno sa zmenenenej doby vyznačujú zodpovedné inštitúcie konajúce podľa spoločenskej objednávky a odmietam sa prispôsobiť egoisticky a finančne nesvojprávnej matke a v neposlednom rade skostnatelým úradom, ktoré poznajú dieťa len podľa jeho mena a podľa obsahu správ od pediatra a od riaditeľky školy (pričom ide len o predpísaný formulár s možnosťou editovania mena dietaťa a dátumu vykonania správy) vyžiadanej len na príkaz súdu.

Nesprávam sa ako väčšina. Nesprávam sa tak, ako to vykresľujú normy, prax a očakávania spoločnosti vo sfére prikázaného správania založeného na nepísaných, archaických a potreby dieťaťa ponižujúcich pravidlách. Netvorím súčasť väčšiny. Nie som otec, ktorý sa nevie alebo nechce postarať o dieťa a vzdá sa ho v prospech matky. Nie som otec, ktorý deformuje pohľad dieťaťa na svet a ktorý mu svojim konaním, podporujúc iracionálne konanie matky, ukazuje, že otec nie je vo svete dieťaťa potrebný a “predsa mu stačí iba maminka”.

Som hrdý, nenormálny otec. A budem v tom pokračovať ďalej.

Hasta los huesos.

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu: