Zakopane – Polska

Jedinečné miesto. Druhá strana. Poľské Tatry. Jedinečné výhľady. Pohoda. Pokora. Prívetivosť. Pohostinnosť. Žiadna prehnaná komercia.



Beckov Para Siempre

Navždy Beckov

Miesto, ktoré dáva zmysel. Ktoré chytí za srdce. Ilustruje krutú históriu i ponúkne relax súčasnosti.

Nádych bolesti, utrpenia, studenej steny, kde fauna i flóra bojuje o prežitie.

Nádej, povzbudenie, nové ciele.

Mystické miesto, ktoré dýcha energiou. A tú ponúka druhým. Kto ju nájde, rád ju využije. Kto ju nenájde, aspoň sa pokochá a iste nezabudne.


Viac na linku/foto nižšie


10 ROKOV

10 rokov

10 rokov, ktoré zmenili môj život. 10 rokov od narodenia môjho synčeka.

10 rokov, odkedy som sa stal otcom. 10 rokov, počas ktorých dennodenne musím dokazovať, že som dobrým otcom. Nie kvôli sebe alebo kvôli synčekovi. No kvôli predsudkom spoločnosti, ktorá otcov vníma ako druhoradých a menejcenných rodičov. Ktorých ambiciózne a ekonomicky ctižiadostivé expartnerky – matky spoločných detí – považujú otcov za zdroj príjmov a dieťa ako prostriedok na dosiahnutie svojich zvrátených cieľov.


10 rokov, počas ktorých som zmenil všetko vo svojom živote. Seba. Kariéru. Pôsobisko. Hodnoty. Majetok. Kamarátov.

10 rokov, ktoré venujem jedinému človeku na svete, a tým je môj syn.

10 rokov, počas ktorých zápasím s hlúposťou a aroganciou okolia a počas ktorých bránim dieťa pred zlom jeho najbližších.

10 rokov, keď poukazujem na porušovanie práv detí a práv otcov na Slovensku.

10 rokov, keď vyzývam úrady, súdy, parlament, vládu, detského ombudsmana i prezidentku, aby venovali pozornosť deťom a Európskemu dohovoru o právach dieťaťa.

10 rokov obhajovania sa a odolávania otázkam a podozreniam súdov a sociálnej kurately, keď na rozdiel od matky ja – otec – musím preukazovať, že som dobrý otec, že sa viem postarať, že viem zabezpečiť dieťa, viem mu vytvoriť podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj. Matky sa nikto nepýta. Matka je, mylne, archaicky a historicky z minulého tisícročia mylne považovaná za istotu, zatiaľ čo otec je vnímaný ako rušivý a nepotrebný element vo výchove (napriek teoretickým a milo znejúcim odôvodneniam súdov) a ako ekonomický činiteľ, ktorý v živote dieťaťa plní primárne rolu živiteľa s jeho povinnosťami a záväzkami voči dieťaťu a voči jeho matke.


10 rokov, ktoré sa preklopili do ďalšieho roka. Možno pôjde o ďalších 10 rokov. No viem, že pokiaľ bude hlúposť sebeckých matiek a okolia dieťaťa naďalej kvitnúť, tieto roky budú stáť za ten boj. Za všetko to úsilie, energiu a celý môj majetok.

10 rokov, ktoré ma posilnili v boji za slušný a spravodlivý život pre moje dieťa, ktoré zo srdca milujem.

Všetko najlepšie, synček môj zlatý. Ľúbim Ťa.


Hasta los huesos


Ďalšie zaujímavé príbehy, rozum skúšajúce, ekonomicky podtrhujúce, či iba mimoplanetárne nájdete tu:


Najlepšia facka

Tá najlepšia facka…

Nie je tá, ktorá je fyzická. No je to to tá, ktorú človek dostane od samého života. Sadne a zabolí. Sadne a zapôsobí. A pokiaľ sadne opakovane, nezostane iné, ako sa nad takýmto darom života zamyslieť.

Aktuálne prepieraná téma v spoločnosti. Bola facka potrebná a správna alebo nie? Pomohla alebo nie? Spôsobila problémy, alebo naopak niekoho posilnila? Alebo táto aktuálna téma slúži na odvrátenie pozornosti od pálčivých tém spoločnosti, na ktoré nikto nemá odpoveď? Alebo pod zámienkou či už likvidácie alebo obmedzenia protivníka pred voľbami poslúžila ako zbraň progresívnych tém, keďže Pride month skončil, Coup na východe nebol coupom a Príbeh slabej prezidentky už nikoho nebaví?


Facka. Bola fyzická. Išlo o násilie? Útok? Agresiu? Alebo obranu? Výchovu? Vzduchom chladenú výstrahu?

Kto zažil situáciu ako konkrétny darca pred tým, ako daroval, vie pochopiť milisekundám racionálneho rozhodovania alebo menej racionálneho impulzívneho pudu. Môžeme s odstupom, keďže sme to nespôsobili, hodnotiť, súdiť, odsudzovať a potopiť, alebo naopak sa vcítiť, pochopiť, podporiť a nezatracovať. Nastáva i tretia možnosť – zostať neutrálny. Politicky, diplomaticky, flegmaticky alebo jednoducho neschopný, a teda mlčať a neprejaviť sa. Samozrejme – nikto nemá povinnosť zaujať postoj a vyjadriť sa.

Násilie je zlé. Tak voči ženám, ktoré sa dlhodobo stavajú do role utláčaných (finančne, v zamestnaní, politike a v rodine), ako i voči mužom, ktorí sú pre zmenu podceňovaní, súdnou praxou vo sfére rodinných vzťahov utlačovaní, považovaní za menejcenných a neschopných otcov. No hlavne je zlé voči deťom. A násilie voči deťom si priam pýta okamžité potrestanie násilníka. Matky, otca, inej ženy, iného muža.

Trestný zákona jasne vymedzuje krajnú núdzu a nutnú obranu. Nevylučuje konkrétne prostriedky. Nevylučuje zbrane, nevylučuje facku. Definuje obranu primeranú útoku. Trestnú zodpovednosť, primerané použitie zbrane. Silné rozrušenie spôsobené útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Nejde v prípade útoku na dieťa o primeranú reakciu a ochranu jeho života a zdravia? Primerané použitie zbrane, resp. primeraná facka.


Čo však robiť, ak je dieťaťu ublížené a/alebo opakovane a dlhodobo ubližované?

Dočítate sa na linku/obrázku nižšie:



Ďalšie zaujímavé príbehy, rozum skúšajúce, ekonomicky podtrhujúce, či iba mimoplanetárne nájdete tu:


Blogujte na WordPress.com.

Up ↑