(Príbeh podľa skutočnej udalosti – podľa rozprávania dieťaťa, ktorému je možné veriť viac ako komukoľvek inému na svete. Podľa obsahu rozprávania je však príbeh zároveň mysteriózny, pokiaľ nie je možné použiť priam pojem manipulatívny až lživo podkreslený, a to v momentoch, práve tých, keď v príbehu matka dieťaťa popisuje dieťaťu to, čo sa údajne udialo. Logicky a racionálne zmýšľajúci čitateľ tohto blogu pochopí. Psychiater a klinický psychológ sa zamyslí. Od úradov, ktoré aktuálne premýšľajú a rozhodujú, nečakám ani len zamyslenie a už vôbec nie zohľadnenie… Nie je to v ich silách, vzorcoch správania, zaužívanej súdnej praxi, celospoločenskej objednávke a ani v riskovaní spočívajúcom v individuálnom sa vymedzení z toho, čomu i sami neveria.)
Hlavné postavy: dieťatko, matka, škrečok, Mikuláš
Vedľajšie postavy: nikto
Dieťatko malo doma škrečka.
Dieťatko malo doma škrečka. To malé, milé, jemne chlpaté zvieratko. Milovalo ho. Jeho smiešne správanie, neskutočne rýchle behanie a útulný a absolútne úžasný a mojkací plyšový vzhľad. Pozorovalo ho, tešilo sa z neho a tešilo sa na neho. Rado sa nim všade a dlho pochválilo. Keďže žilo s maminkou samo (maminka sa tak pred pár rokmi rozhodla, no o tom nie tu, ani týmto spôsobom), bolo jeho súčasťou a dotvorením jeho života, ako náhrada straty otca prostredníctvom domáceho miláčika (podľa maminkinej stratégie postupného odlúčenia – viac TU).
Vráťme sa späť…
Dieťatko malo doma škrečka. Milovalo ho… Tešilo sa z neho. Potom však jedného dňa prišiel Mikuláš. Šiesteho decembra roku x-1. Deň, ktorému malé dieťa a milujúci rodič dáva význam, aký je jedným z tých mála jedinečných, na ktorý sa tešíme v každom roku vždy a všetci, dospelí či maloletí.
No škrečok to tak nevnímal. Bolo mu to jedno. Mikuláš/NeMikuláš. Toho dňa a roku x-1 náhle zmizol. Krátko predtým, ako si dieťatko našlo očakávané sladkosti. Až potom, po prvotnom nadšení, s postupným návratom do reality si dieťatko všimlo, že koliečko sa zastavilo. Nebolo viac počuť jeho hluk. Ani šum pilín, či pitie vodičky z napájadla. Obľúbený škrečkok viac nebol… Zmizol. No maminka však rýchlo dieťatku povedala/vysvetlila/ozrejmila, že ho ukradol Mikuláš. ! … ! … ! Áno, ukradol ho Mikuláš. Ten Mikuláš. Presne ten Mikuláš, ktorý dieťatku doniesol skladkosti. Ten Mikuláš a nijaký iný ukradol škrečka. Nestačilo mu mliečko a sušienky, čo mu dieťatko nachystalo. Vzal si so sebou aj škrečka…
…to povedala maminka.
Dieťatko bolo, prirodzene, smutné. Nechápalo, prečo mu Mikuláš ublížil. Ten Mikuláš, ktorý nosí deťom radosť, pokiaľ sú po celý rok dobré. Veď predsa dieťatko bolo dobré po celý rok. Každý deň. Snažilo sa, v škole sa dobre učilo, bez rečí poslúchalo, doma pomáhalo. Nechápalo, že sladkosti dostalo výmenou za Mikuláša. No maminka tak povedala…
Ubehol rok. A prišiel šiesty deň mesiaca december, roku x. Prišiel opäť deň, zvaný Mikuláš.
Dieťatko si našlo očakávané sladkosti. Až potom, po prvotnom nadšení, s postupným návratom do reality si všimlo, že koliečko sa opäť točí, počuť jeho hluk, ktorý sa strieda so šumom pilín. A o chvíľu bude isto počuť i zvuk pitia vodičky z napájadla, ktorý si dieťatko dobre pamätá z roku x-1. Obľúbený škrečok… je tu? Alebo je tu nejaký iný???
Bol to škrečok. Jeho škrečok. Zatúlaný – ukradnutý škrečok. Aj podľa fotografii to bolo naozaj to isté zvieratko. Maminka to vyriešila… potvrdila, že jeto jeho jeho škrečok, a že mu ho Mikuláš prišiel vrátiť.
Presne T E N I S T Ý Š K R E Č O K. Mikuláš ho vrátil. Po roku. Po 365 dňoch ho vrátil dieťatku naspäť. Práve dnes.
Dieťatko bolo rado. Nechápalo to. Nerozumelo súvislostiam. Jeho hlávka nebola v stave spracovať čo, prečo a ako vlastne sa to stalo. Prečo ho Mikuláš v roku x-1 potrestal. No bolo rado, že jeho škrečok je naspäť a Mikuláš ho po roku vrátil späť.
O týždeň škrečok opäť odišiel. Už ho neukradol Mikuláš. Už viac nie. Ani nemohol. Ten predsa chodí, prináša sladkosti (a kradne deťom škrečkov), len šiesty deň dvanásteho mesisca. Zároveň, keď to tak popíše (rozumej chce) maminka. Tentokrát škrečok odišiel inak. Naozaj. A Navždy. Už sa nevráti o dobu x+1 + 7. Už nie. Nie je viac živý.
Otázky na zamyslenie:
Prečo škrečok odišiel? / Naozaj ho ukradol Mikulš?
Kam odišiel? Alebo ku komu odišiel? Komu ho darovala maminka a prečo?
Dala ho niekomu maminka? Ak áno, prečo sa o neho nechcela naďalej starať?
Kto ho vrátil a prečo?
Prečo “zomrel”? Presne o rok a sedem dní? Ten istý škrečok.
Čo tým maminka sledovala?
A čo s z toho to dieťatko vlastne vezme?
Je to vôbec zodpovedné???
Prečo vôbec matka tak strašne, neuveriteľne, chladno a nekonečne klame???
Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:
CascaraCafe.sk 