Dobrá nálada a Pohoda

… je to, čo nás mentálne či momentálne, no i perspektívne povzbudzuje a drží pozitívnymi. Bez nich by sme žili svet bez motivácie, aktivity, chute a radosti, a teda taký, ktorý z nás robí nemysliace stroje a chodiace a pracujúce mŕtvoly. Otázkou je, či je to úmysel…. urobiť z nás stroje alebo roboty mysliace alebo programované len v hraniciach vymedzených programom či na objednávku (NWO) overloardov, pre ktorých je dôležitý, či primárne dôležitý vlastný prospech, nech už je definovaný ako finančný prospech, prestíž, potreba vládnuť či ovládať alebo iba prízemná, no okolitou spoločnosťou uznávaná úchylná potreba ublížiť .

To, čo nás drží pri zmysloch, je mentálne povzbudenie, ktoré je nezávislé na okolnostiach a ktoré nám zabráni myslieť na negatívne vplyvy okolia, vplyvy platených korporátnych médii, všadeprítomnej tzv. nezávislej a nepodmienenej realite prepletenej “objektívnou”, no hlavne platenou reklamou, ktorej “zaručene ide o naše blaho”, hoci jej o prospech adresáta nejde, nešlo a ani nepôjde.

Každý z nás vie, čo na neho pôsobí pozitívne, a naopak čo ho ubíja. Každý z nás vie, čo sú jeho predstavy a ciele, ktoré mu dávajú zmysel žitia a dávajú nádeje do budúcna, a kde má mantinely, ktoré mu berú silu a energiu a posielajú ho na dno, kde mu dochádza dych, či ho ešte viac vnárajú do bahna pod dnom, do ktorého sa ešte viac vnára, až mu bolestivo tlačí na hruď bez vidiny pozbierať posledné sily čo mu zostávajú, nájsť pod nohami pevný bod, či kus zabudnutého. nerozloženého dreva od ktorého sa odraziť a ešte minimálne raz sa nadýchnuť a pritom pozbierať posledné sily a dostať sa nad hladinu a bojovať (áno, bojovať, hoci to smutne znie) o svoju dôstojnosť.

Pre tých, ktorí dokážu použiť mentálny filter a/alebo použiť aspoň minimálny mentálny odstup od okolitého, jemne povedané, rozporuplného a na hrane zákona balansujúceho sveta, nižšie dávam trochu inšpirácie, keďže na konci tunela vždy je svetlo, ktoré svieti tak v tuneli (hoci si to na jeho začiatku neuvedomujeme), ako i dlho po vystúpení z neho, keď je jeho dopad vizuálne prekrytý prirodzeným svetlom okolia (no je stále tam a znásobuje účinok prirodzeného svetla, ktoré sa nocou premení na tmu), no nádej zostane a podvedome nás posilní v boji či túžbe napredovať ďalej.