Malta. Kamenná. Pieskovcová. Béžová i bezfarebná. Ako nikde inde nie. Neporovnateľná ani s neďaleko vzdialenými cezkontinentálnymi končinami. Modrá a priezračná. S bezhraničným nebom a morom, ktoré nemá svoje dno.
Valletta. Chladná a pritom rozhorúčená. Sama sebe kópiou – len domáci a domácim príjemní – znalí a vedomí svojho tajomstva.
Pestrá a komerčná, v dejinách opakovane skúšaná. Dlhodobo nie svoja, a preto stále nie tradičná. No cez to všetko autenticky všadeprítomný, učebnicovo historicky a politicky odstránený, no fakticky dodnes nezmazateľný a napriek všetkému v tichosti dnešnými domácimi tolerujúci a možno i akceptovaný, vplyv cudzích mocností.
Odhliadnuc cez to všetko – nádherná a pokorná krajina. Autentický svet pod hladinou mora, kde svet v tichosti v hĺbke 40 metrov pod hladinou nie je iný ako nevinný, prirodzený a maximálne v tichosti akceptujúci pozostatky, vraky a iné, podmorský svet obohacujúce, nadmorské zbytočnosti.
Po pár rokoch návrat.
Nedá sa nevrátiť. A nebude sa dať ani nabudúce.
Hoci je Malta malá, a stačí niekoľko desiatok minút na jej prekonanie z východu na západ jej krása je nekonečná. A vždy prekvapí.
CascaraCafe.sk 