Matka vs. Otec

TYPOLÓGIA MATKY

Matka zodpovedná – uvedomuje si a rozumie záujmom dieťaťa a svoje záujmy podriaďuje záujmom dieťaťa. Uvedomuje si jeho záujmy a jeho práva, pozná svoje rodičovské práva a povinnosti, rozumie a rešpektuje rodičovské práva a povinnosti otca.
Matka nie zodpovedná – záujem dieťaťa pre ňu nie je prvoradý, prevažuje u nej egoizmus, arogancia, povýšenectvo “lebo ja som matka”, je ambiciózna, uvedomuje si najmä svoje práva, obmedzene i povinnosti a s radosťou ignoruje práva otca, no vyžaduje plnenie jeho povinností, primárne finančné, ďalej matka vo výkone trestu, a pod.
Ostatné matky – vdovy / žijúce samostatne / v rodnom liste dieťaťa s neuvedeným otcom dieťaťa (môže ale nemusí nevyhnutne spadať do skupiny Matka nie zodpovedná).

Napriek tomu, že väčšina matiek sa automaticky priradí do skupiny Matka zodpovedná, nemusí to byť nevyhnutne pravda. Je nespočetnými štúdiami preukázané, že aj napriek predstieraným prejavom a sebavnímaniu ako človeka dokonalého a samotné správanie, okoliu ničím nenaznačujúce, že nejde o typ matky nie zodpovednej, je v každej matke hlboko zakorenený spiaci syndróm, ktorý čaká na impulz – spúšťač, nezávislý od rácia, ktorý z vonkajšieho vnímania matky ako zodpovednej zmení jej charakter na matku nie zodpovednú, uzurpujúcu si práva na dieťa, povyšujúcu sa nad otca pod falošnou zásterkou ochrany dieťaťa, alebo čisto z iných dôvodov, ktorým nemá zmysel na tomto mieste dávať viac priestoru. Tento spúšťač sa môže, no nemusí skôr či neskôr prejaviť, a to v závislosti na tom, ako sú naplnené potreby a záujmy matky a tiež okrem iného, nie však nevyhnutne, aj od toho, aká je typológia otca.

TYPOLÓGIA OTCA

Debil
Všetci ostatní otcovia

MATERINSKÉ ČO?

Často sa stretávame s pojmom materinský cit alebo materinská láska. No nikdy sa nestretávame s pojmom materinský rozum. Krajiny západnej Európy už niekoľko desaťročí dokázali rozpoznať, že materinský cit a láska nie je nadradená racionálnemu správaniu, vnímaniu a posudzovaniu práv oboch rodičov. Vo zvyšku Európy s ojedinelými výnimkami nedochádza k objektívnemu posudzovaniu rácia vs. citov, kde je od otcov vyžadujúce a automaticky očakávané jedine racionálne správanie a len to je považované za zodpovedné. A na druhej strane – u matky sa za nezodpovedné nepožaduje absencia racionálneho správania a rešpektovania záujmov a práv dieťaťa.

Otcovia a matky tak majú spoločensky (nie však legislatívne) určené role, ktoré sú posudzované ako zásadné a rozhodujúce pri posudzovaní všetkými zložkami a zapojenými stranami prípadného sporu, hoci neboli, nie sú a zrejme nikdy nebudú v písomnom alebo ústnom zdôvodnení obmedzovania práv dieťaťa a otca.