Väčšina z nás má svoje morálne hodnoty nastavené jasne, trasparentne, stabilne a nemenne. Bez toho, aby sme tu – na tomto mieste – posudzovali, či sú v súlade s všeobecne prijateľnými normami, ktoré ešte neznamenajú, že sú správne, i vzhľadom na neustále sa meniacu spoločnosť, jej hodnoty a normy, tak regionálne ako i národné, či založené na inom geografickom či politickom členení priestoru (rozumej planéty). No sú nastavené nemenne.
Iná skupina ľudí je zase tá, ktorá bez ohľadu na východiskový bod (nachádzajúci sa v tzv. morálnych medziach, alebo naopak vyčnievajúci z nich – rozumej v nemorálnom priestore), je spôsobilá a schopná dynamicky meniť svoj postoj podľa vlastných pravidiel, ktoré sa menia tak rýchlo, ako sa mení sekundu za sekundou čas, ktorý žijeme. A to podľa toho, čo v danej situácii, krátkodobej či dlhodobej, považuje za svoj cieľ, a to bez ohľadu na to, či ide o cieľ v súlade s etikou, rešpektovaním všeobecne zaužívaných pravidiel, úzusov alebo zákonov.
Morálna flexibilita žiaľ nekončí tam, kde začína porušovanie práv človeka (dieťaťa), nerešpektovanie ich práv, záujmov a potrieb. Človek morálne nespôsobilý či neprispôsobivý sa nezastaví pred ničím. Z navonok zdanlivo stabilne pôsobiaceho človeka s morálnymi hodnotami, korými sa radí do komunity v ktorej žije, pracuje či inak pôsobí, sa dynamicky mení na človeka ostro a bez najmenších zábran idúceho až bojujúceho za – v danej chvíli diametrálne odlišné a spoločensky neprijateľne – hodnoty či ciele.

Morálna flexibilita
– nekončí ani tam, kde arogancia, egoizmus, ekonomický záujem, finančný motív či vlastný výklad práv inak nezlučiteľný so zákonom je nadradený slušnosti, dôstojnosti či úcte voči druhým.
– nepozná svoje hranice. Pokiaľ jej autor prekročí únosné medze prijateľnosti, slušnosti a dôstojnosti, nemá čo stratiť tým, že svoje konanie zintenzívni, či dostane na maximum.
– je obzvlášť nebezpečná za predpokladu, že sa jej dopúšťajú tí, ktorí rozhodujú o osude druhých. Úrady, sociálna kuratela, súdni znalci, polícia, prokuratúra či súdy. Ohýbaním zákonov, odmietaním role otca vo výchove, porušovaním ústavy, ignorovaním rozhodnutí Najvyššieho súdu, ignorovaním výrokov Európskeho súdu pre ľudské práva, vysmievaním sa Európskemu dohovoru a právach dieťaťa.

Morálna flexibilita
…matky, keď podvádza ešte pred počatím dieťaťa
…matky počas súdneho procesu, keď preukázateľne klame, podvádza, zavádza súd a “nadštandardne spolupracuje” so súdnou znalkyňou
…matky, keď počas 5 rokov sporu vymení 4 právnych zástupcov, akonáhle otec dokáže matkine klamstvo, pričom ihneď obviní svoje právne zastúpenie a odvolá sa na ich svojvôľu tým, že vinu za krivé svedectvo či “alternatívny výklad skutočnosti” presunie na nich, keďže údajne “nesprávne vyhodnotili jej slová”.
…súdnej znalkyne, ktorá nie je schopná (a vzhľadom na skutkový stav ani nemôže) dôveryhodne vysvetliť vzťah s matkou a “nadštandardné správanie” pred pojednávacou miestnosťou
…kolízneho opatrovníka, ktorý po dohode s matkou prekračuje svoje právomoci a dododne sa s matkou na spoločnej rétorike voči otcovi a spoločne s matkou mu bráni v styku s dieťaťom
…kolízneho opatrovníka, ktorý mení svoj názor tak rýchlo, ako rýchlo a často si myje ruky Pontius Pilát
…pedagogických zamestnancov predškolského a školského zariadenia, ktorí po dohode s matkou bránia otcovi a dieťaťu vo vzájomnom styku
…matkiných rodičov, ktorí pred dieťaťom ohovárajú otca, jeho rodičov a stavajú dieťa proti otcovi
…matkinej kamarátky a kolegyne, ktorá spoločne s matkou poskytne súdu krivé svedectvo
…vyštudovaných právnikov, ktorí si nectia právo, zákon a ohýbajú ho tak, ako sa im v danej chvíli a bez zodpovednosti za svoje činy hodí, a to bez chrbtovej kosti, viacnásobne a opakovane
Problém je, keď toto spoločnosť, autority a úrady prehliadajú. Cesta ľahšieho odporu je predsa rýchla.

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:


