VOLTAIRE (vlastným menom François-Marie Arouet; 1694 – 1778) – považovaný za kráľa tých, čo pijú kávu – pil 50 káv denne
pre Honoré de BALZACA (1799 – 1850) bola káva jedlom a pitím v jednom. Jeho zvykom bolo zaľahnúť o šiestej večer, spať do polnoci, vstať a 12 hodín vkuse písať, neustále pritom usrkujúc lahodnú kávu.
Sir James MACKINTOSH, škótsky filozof, politik a historik (1765 – 1832) zastával názor, že sila ľudskej mysle je úmerná množstvu stimulantu, ktorý človek pije.
podľa mnohých autorov, RHAZES (Abu Bakr Muhammad ibn Zakariya El Raziô 850 – 922) ako prvý spomenul kávu (bunchum) vo svojich medicínskych postupoch ako horúci a suchý nápoj veľmi vhodný na žalúdok
po príchode kávy do Ríma vyzvali kňazi pápeža CLEMENTA VIII (1535 – 1605), aby kresťanom zakázal pitie kávy, odsudzujúc ju ako vynález satana. Pápež sa vôňou lahodnej kávy nechal zlákať na dúšok a vyhlásil: “Tento satanov nápoj je tak lahodný, že by bola škoda nechať ho iba neveriacim”.
BARTHEN, osobný lekár Napoleona I., považoval kávu za nápoj intelektuálov
káva sa v divadle po prvý-krát objavila v Angicku v roku 1667 v hre Tarugo’s Wile, ktorú mimo iné navšítvil Charles II a Vojvoda z Yorku
v hudbe sa objavila v roku 1972, v Lipsku, v operete Coffee Cantata od Johanna Sebastiana Bacha. V jednej z árii sa spieva: “Ako sladko chutí káva – milšie ako tisíc bozkov, sladšie ako muškátové víno.”
CascaraCafe.sk 