Hlavné postavy: dieťatko, matka, vtáčatko-bäbätko a vtáčatko-maminka
Vedľajšie postavy: tatík
V meste, nijak výnimočnom, v jeho samotnom strede, v luxusnom, hoci z viacerých ohľadov chladnom byte, žila jedna matka s dieťatkom. Netvorili rodinu, keďže matka, inak sebecká, arogantná a ekonomicky ctižiadostivá žena, sa rozhodla pre ľahký život bez potrebného úsilia, no hlavne s vidinou zabezpečenia si svojho luxusného života vďaka majetku a príjmom otca dieťaťa. A tak jedného mrazivého dňa so sebetypickým chladom a selektívnym kľudom na úrovni psychopata vymenila zámky na dverách, zakázala otcovi vstup do bytu a dieťa odstrihla od svojho otca, dúfajúc, že otec o dieťa záujem neprejaví a dieťa naň rýchlo zabudne.
Ako útechu, keďže dieťa sa napriek matkiným očakávaniam dožadovalo svojho otca, mu kúpila 2 vtáčiky. Nazvala ich “maminka a bábätko”. Predpokladala, že dieťatko na otca zabudne, no jej mylné a iracionálne správanie nenašlo v dieťati ňou očakávanú podporu. A keďže otec o svoje dieťa začal bojovať, matkine sny o bohatom výživnom a presadzovaní si výhradných práv na dieťa zostalo bez očakávaného naplnenia tých najhorších egoistických a ekonomických snáh.
Dieťatko sa nielen domáhalo svojho tatíka, no svoju nadpriemernú inteligenciu a empatiu vnímalo i pohľadom vtáčatka – bábätka. Akonáhle sa dieťatko opýtalo matky, kde má bábätko tatíka, matka mu odpovedala, že “bábätko”a ani “maminka” tatíka nepotrebujú.
O rok jeden z vtáčikov opustil pozemský život. Nie je známe, či išlo o maminku alebo bábätko. Matka dieťatka ho nahradila prakticky okamžite.
Smutné je, že dieťatko žilo tak, ako mu to vnucovala jeho matka, a to napriek tomu, že to tak nechcelo.
Nie je v tejto chvili známe, ktorá vtáčatko svoj boj so životom prehralo. Jedno prišlo o to druhé...
Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu: