PREČO JE MATKA VŽDY VIAC?
V právnom štáte nemôže byť, a teda ani nie je. Pokiaľ samozrejme štát prostredníctvom UPSVaRu, súdnych znalcov, vyšetrovateľov, prokuratúry a súdov nezlyháva a sami neporušujú zákony, neporušujú civilný sporový a nesporový poriadok alebo neporušujú práva otca a dieťaťa na spravodlivý proces.
Hlavná a často jediná argumentácia matiek, ktorou samotné matky nadraďujú ženské pohlavie nad mužské a materstvo nad otcovstvo, vedome (prevažne) či nevedomky (výnimočne), s ktorou sa skôr či neskôr stretne každý, či už v konaní samotnom alebo mimo neho, je napríklad táto:
Ja som viac
Ja som vynosila dieťa
Ja som ho nosila pod srdcom deväť mesiacov
Ja som s ním bola každý deň od jeho narodenia
Ja som s ním bola prvá
Ja som ho videla prvá
Mňa videlo dieťa ako prvé
Je to moje dieťa
Iba ja som ho kojila
Lebo ja som tá, ktorá je unavená
Lebo iba ja som trpela a mám zničené telo
Lebo len mne to zničilo kariéru a po materskej ma vyhodili
Lebo ja som bola s dieťaťom, keď bolo choré (zatiaľ čo Ty si sa venoval kariére)
Lebo iba ja som sa strachovala, keď mal v noci horúčku
Lebo ja som bola na všetkých vyšetreniach (lebo pre Teba bola služobná cesta dôležitejšia)
Ja ho musím chrániť
Lebo Ty si s ním nebol celý deň a len si si budoval kariéru
Lebo iba ja som sa o neho starala od rána až kým si prišiel z práce
Lebo ja som mu robila program, kým Ty si bol v práci
No hlavne…
… lebo ja som matka… a je to moje dieťa…
(a preto môžem všetko)
Okrem morálnej nevyzretosti, prázdnosti argumentov a všadeprítomnej absencie sebareflexie sa sretávame s “ja” syndrómom a egoizmom, citovo vydierajúcim sociálku, súdne znalkyne a psychologičky (účelovo uvádzam ženský rod, nakoľko ten je prevažujúci, ak nie jediný, ktorý posudzuje práva dieťaťa a otca), ďalej apelujúcim na súdy a políciu, sa stretávame s nevysloveným, v zápise a odôvodnení rozsudku neuvedeným, no na konci dňa rozhodujúcim súhlasom súdov.






